Najznámejšie slovenské legendy a povesti
Ľubomíra Bártová 17. 12. 2020 GorsetVáhate, ktoré miesta Slovenska navštíviť? A radi by ste, aby neboli len plné prírodnej krásy, či historickej hodnoty, ale i tak trochu tajuplné? Ako napovedajú naše známe legendy, takých miest tu máme neúrekom.
Tajomné útroby kamenných hradov, tiché a tmavé zákutia v podhradí, postavy s historicky doloženou existenciou i úplne vymyslené. Toto, a mnoho iného, slúžilo od nepamäti ako inšpirácia pre ľudskú fantáziu. Tá dala život legendám, ktorých cieľom bolo pobaviť, postrašiť (najmä tých najmenších) alebo do verejnej pamäte zapísať nejakú historickú udalosť. Legendy často aj veľmi dobre vystihujú nadčasovú atmosféru daných miest a v mnohých prípadoch ju už i samy tak trochu spoluvytvárajú.
Ak sa rozhodujete, ktorý z regiónov Slovenska v najbližšom čase navštíviť, možno na vás už takto na diaľku dýchne tajuplný závan niektorého s mýtami opradených miest a prinúti vás sa vydať práve tam.
Zelený dom v Bratislave a Biela pani
Na rohu jednej z najstarších bratislavských ulíc, Sedlárskej, stojí Zelený dom. V dávnej dobe slúžil aj ako mestský “šenk”. Vždy na Luciu v noci sa pri ňom zjavoval duch Bielej pani, tiež Lucie. (Za biele panie boli v minulosti považované mladé ženy, ktoré zomreli neprirodzenou smrťou a boli odsúdené k blúdeniu po svete aj po smrti.) Jedného dňa Luciu chudobný výčapník obdaroval súdkom lahodného vína, Malvázie. Víno Bielej pani natoľko zachutilo, že sa výčapníkovi odvďačila a dopomohla mu k veľkému majetku. Odvtedy jej šenkár zakaždým nechával na Luciu na znak vďaky súdok obľúbeného vína a Lucia si poň s radosťou chodila. A chodí až dodnes.
Zmiznutá dedina Sellendorf
V miestach kde je dnes Mlynská dolina, medzi Bratislavou a Lamačom, stála dedina s názvom Sellendorf. O obyvateľoch dediny kolovalo množstvo chýrov. Hovorili o nich, že sú to pyšní boháči, pretože sa im z ich mlynov, viníc a pivníc sypali dukáty. No cudzinci tam vraj, naopak, prichádzali nielen o peniaze, ale aj o život. Stalo sa to aj jednému starčekovi, ktorého po ceste do mlyna miestni okradli a zosmiešnili a on za to celý Sellendorf preklial. Odvtedy dedina zmizla zo zemského povrchu a iba raz za sto rokov sa vynára z hlbín. Odkliať ju údajne dokáže len ten, kto si čo i len jediné zrnko nechá od Sellendorfčanov pomlieť. Nik však nevie, kedy tento výročný deň nastáva, preto keď sa do Mlynskej doliny vyberiete, aspoň jedno zrnko vždy pre istotu vo vrecku majte. Ale pozor! Od miestnych si nič neberte, lebo by ste museli v dedine duchov už navždy zostať.
Michalská brána a ohrdnutá Uršuľa
Pod Michalskou vežou môžete stretnúť hneď niekoľkých duchov. Napríklad známeho bratislavského kata, ktorý síce plnil iba to čo mu páni poručili, no zároveň si bol vedomý, že nie všetky jeho obete boli právom odsúdené. Preto jeho duch nenašiel pokoja ani po smrti a s výčitkami svedomia blúdi po veži dodnes. Ohrdnutá Uršuľa je druhým nešťastným duchom, ktorý straší pod Michalskou bránou a v jej okolí. Bývala neďaleko veže s najlepšou kamarátkou Agátou, s ktorou sa zamilovali do toho istého mládenca. Ten si, ale vybral Agátu, čo Uršuľa nezvládla a vyhlásila Agátu za bosorku. Agátu upálili, ale Uršule to šťastie ani vytúženého muža neprinieslo. Postupne sa utrápila k smrti a dodnes sa jej duch po nociach prechádza bratislavskými uličkami.
Čachtický hrad a krvavá grófka Alžbeta Báthoryová
Azda najkrutejšou zo slovenských legiend a, paradoxne, pravdepodobne aj najznámejšou je tá o krvavej grófke Alžbete Báthoryovej, panej Čachtického hradu. Všetko sa to vraj začalo pri česaní. Mladá slúžka viac krát nešikovne potiahla grófku za vlasy, čo ju veľmi nahnevalo a slúžku dala zbiť. Grófka sa sama vykonávaniu trestu prizerala, pričom jej kvapka krvi z umorenej slúžky pristála priamo na tvári. Neskôr, pri pohľade do zrkadla si uvedomila, že jej pleť je na tomto mieste oveľa jemnejšia a mladšia. Oba javy si vysvetlila ako kauzálnu súvislosť a fantazírujúc o večnej mladosti tak začala zabíjať mladé poddané a kúpala sa v ich krvi. Potom, ako jej činy vyšli na povrch, nechal kráľovský sudca Alžbetu zamurovať v stenách jej hradu. Jej duch v nich údajne žije dodnes.
Trenčiansky hrad a zaľúbený Omar
S Trenčínom a Trenčianskym hradom sa tiež spája rovno niekoľko legiend. Najkrajšia z nich je o Fatime, Omarovi a ich studni lásky. V dávnych dobách zajal Štefan Zápoľský na svojom hrade krásnu Fatimu. Fatima však už dávnejšie učarovala tureckému pašovi Omarovi, ktorý sa jej len tak ľahko vzdať nehodlal. A tak sa so Štefanom Zápoľským dohodol, že ak mu na hradnom kopci vykope studňu, čím sa trenčiansky hrad stane ešte nedobytnejším, Fatima bude jeho. Omar si priviezol z Turecka pomocníkov a za cenu ich životov sa mu studňu nakoniec vykopať podarilo. Už na spiatočnej ceste do Turecka sa Fatime v zákrute cesty vedúcej z hradu zachytil závoj a preto hostinec, ktorý tu vznikol nesie jej meno.
Hrad Likavka a zakopaný poklad
Na Liptove sa nachádza hrad Likavka, ktorý dal postaviť v 14. storočí zvolenský župan Dvonč. K hradu sa viaže povesť o hradnom pánovi, ktorý spolu so svojím sluhom zakopal na tajnom mieste poklad. Pán sa však obával, že mu sluha poklad ukradne a tak mu dal sťať hlavu. Pán onedlho tiež prišiel o život v bitke a tak poklad zostal zakopaný nevedno kde. Ak sa ho vyberiete hľadať, dávajte si pozor na sluhu, ktorý sa rozhodol, že ho bude strážiť aj po svojej smrti - s odťatou hlavou, ktorú si nosí pod pazuchou.
Liptovský hrad a zakliata Mariena
Neďaleko Likavky sa týči aj Liptovský hrad, kde sa zjavuje svinka so zlatým kľúčom v ústach. Povráva sa, že je to krásna tvrdohlavá dcéra hradného pána, ktorú on sám zaklial. Mariena, ako sa dcéra volala, sa zamilovala do pánovho úhlavného nepriateľa Bešeňa, ktorý bol majiteľom neďalekého hradu. Ten sa po dlhé roky snažil dobiť, ako Liptovský hrad, tak Marienino srdce. To druhé sa mu zakrátko podarilo, hrad však stále odolával. Jedného dňa sa hradný pán vydal pomáhať kráľovi do vojny a Mariena zostala doma. Len čo otec odišiel, Bešeň sa chopil príležitosti a utekal susedný hrad obsadiť. Ako ho Mariena zbadala, sama ho do hradu pustila. Keď sa to dozvedel jej nešťastný otec, na mieste Marienu zaklial. Odkliať sa vám ju podarí len vtedy, keď jej v jej novej prasacej podobe vyberiete zlatý kľúč z papule.
Biela pani v Levoči
V Levoči majú tiež svoju bielu pani a je ňou Juliana Korponaiová, pôvodom z Oždian. Nespravodlivo odsúdená mladá žena sa túla hradbami Levoče. Popravili ju za zradu. Legenda hovorí, že ukradla kľúče od mestských brán a pustila dnu cisárove vojská. Bola väznená na Červenom kameni a nakoniec sťatá v Győri. Pochovaná je na neznámom mieste. Podľa dostupných zachovaných dokumentov však Juliana nezradila svoje mesto a cisárske vojská nevpustila ona, ale nechali ich vojsť na základe dobrovoľnej kapitulácie spísanej mestskou radou.
Nitra a bezhlavý mních
Bezhlavý mních je najznámejším Nitrianskym strašidlom. Našťastie sa objavuje len veľmi výnimočne, ale keď sa už objaví, neveští to spravidla nič dobré. Ak sa vám zjaví, takmer vždy to predpovedá nejakú katastrofu. Legenda napríklad hovorí o mužovi, ktorému sa mních ukázal a hneď na to mu do domu udrel blesk a dom zhorel. Mních bol najčastejšie videný v Hornej Nitre na Hradnej ulici, nosí františkánske rúcho a na nohách sandále. Legenda sa však vôbec nezmieňuje o tom, za akých okolností mních o hlavu prišiel.
Dóm svätej Alžbety a špeciálny kameň
Jedna z košických legiend sa viaže k Dómu svätej Alžbety. Keď vraj v stavbe nájdete a potlačíte ten správny kameň, padne celý tento veľký chrám. Povesť hovorí, že košický miestodržiteľ poveril stavbou dómu talianskeho architekta s podmienkou, že do stavby zakomponuje základný kameň, ktorý keď niekto odstráni, celý dóm spadne. Keďže architekt si uvedomoval, že by tým dal mešťanostovi obrovskú moc, rozhodol sa, že úlohu splní tak, že základný kameň urobí dutým a schová doňho plány s vyznačením tohto zraniteľného bodu.
Spišský hrad a nešťastná Hedviga
Smutná je legenda o Hedvige zo Spišského hradu. Filip Druget, vtedajší vládca hradu mal so ženou dcérku Barborku. Manželka však skoro po pôrode zomrela a o dcérku sa starala Filipova sestra Hedviga. Smutný vdovec sa jedného dňa vybral na poľovačku, na ktorej nešťastnou náhodou zabil malého syna poľského šľachtica. Ten mu prisľúbil pomstu. Filip preto posilnil vojská a nechal svoj hrad strážiť. Po dlhom čase ostražitosti, keď sa Filip vybral na poľovačku, poľský šľachtic nelenil a hrad napadol. Hrad však odolal a preto Poliak vymyslel lesť. Vybral najkrajšieho vojaka, ktorý vedel spievať a hrať na hudobný nástroj a poslal ho dvoriť Hedvige. Tá dlhšie odolávala, ale napokon ju opantala krása vojaka, vpustila ho do hradu a on večer otvoril bránu pre celú družinu, ktorá ukradla malú Barborku. Filip sa to dozvedel a poľského šľachtica sa vydal prenasledovať. Keď ho už takmer dostihol, šľachtic malú Barborku pred jeho očami zhodil do priepasti. Nešťastná Hedviga si z toho čo vykonala sama siahla na život, tiež skokom do priepasti. Jej duch nenašiel pokoja, dodnes blúdi po hrade a hľadá malú Barborku.
Vysoké Tatry a ukrytý poklad z pekla
Viete prečo má vrch vo Vysokých Tatrách názov práve Satan? Podľa jednej legendy je v jeho okolí ukrytý poklad. Ukryl ho tam poľský kráľ, keď utekal z krajiny. Dvaja bratia sa ho rozhodli nájsť a keď už boli po dlhých mesiacoch neúspešného hľadania zúfalí, jeden z nich povedal: ”Tu nám pomôže vari len sám Satan!” V tej chvíli sa zablýskalo a zjavil sa pri nich sám Satan. Povedal im, že im pomôže nájsť poklad, ale musia mu sľúbiť, že po smrti budú patriť ich duše jemu. Bratom sa to najprv nepozdávalo, neskôr ich však na veľké bohatstvo presvedčil. Prikázal im dobre sa vyspať najesť a na druhý deň prísť na dohodnuté miesto. Satan ich zapriahol do pluhu a povedal, že poklad je tam a oni ho musia vyorať. Bratom nezostalo nič iné, ako začať orať až kým nevyorali jamu, ktorá sa neskôr naplnila vodou. A tak vzniklo Satanovo pleso a nad ním sa týči jeho vrch. A bratia? Tých už nikdy nikto nevidel.