Vianoce na Slovensku
Margaréta Koklesová 04. 11. 2024
Vianoce sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias. Poďme sa pozrieť na to, aké tradície a rituály boli dôležité pre našich predkov a ako oslavujeme Vianoce dnes.
Odkiaľ pochádza názov tohto sviatku – Vianoce?
Slovo Vianoce pravdepodobne vzniklo z nemeckého slova Weihnachten a na našom území sa začalo používať pred viac ako tisíc rokmi. V slovenských regiónoch tento deň ľudia označovali aj ako Božie sviatky, Dohviezdny večer, Hody, Koleda alebo Kračún.
Kedy sa oslavujú Vianoce?
Slovom Vianoce označujeme nielen samotný Štedrý deň, ktorý je vždy 24. decembra, ale aj celé obdobie sviatkov a dní, ktoré sa k Štedrému dňu viažu. Na rozdiel od Veľkej noci nejde o pohyblivý sviatok.
Najdôležitejšie vianočné sviatky:
- 24. december – Štedrý deň
- 25. december – Prvý sviatok vianočný
- 26. december – Druhý sviatok vianočný
Predvianočné obdobie a samotné vianočné sviatky sú oveľa dlhšie. Najdôležitejšie trojdennie je iba vyvrcholením príprav. Začína sa dňom sv. Martina (11. november) a končí sa na Troch kráľov (6. január). K celému obdobiu sa viaže množstvo tradícií a zvykov, ktoré sa naprieč Slovenskom líšia.
Zvyky a tradície: Predvianočné obdobie
Naši predkovia verili, že toto obdobie je plné magickej sily. Preto sa na príchod zimného slnovratu a narodenie Krista pripravovali nielen duchovne, ale aj fyzickými aktivitami a prácou.
Predvianočné obdobie: Od Sv. Martina až po začiatok adventu
Predvianočné obdobie pre našich predkov začínalo už na svätého Martina, ktorý sa každoročne oslavuje 11. novembra. Týmto dňom sa končil poľnohospodársky rok a začínalo obdobie príprav na zimu. Pre ľudí to znamenalo veľkú zmenu v štýle práce. Počas zimy sa pracovalo vnútri. Opravovalo sa náradie. Gazdiné sa venovali pradeniu, tkaniu alebo páraniu peria. Často sa spolu stretávali a dlhé chvíle si krátili spievaním, či rozprávaním o mágii a čarodejníctve. Rozprávali sa povery o strigách alebo démonoch, ktoré svojimi čarami chcú uškodiť ľuďom, ich majetku a zvieratám.
Dni sa rýchlo skracovali a vonku bolo čoraz chladnejšie. V našich predkoch to vyvolávalo obavy alebo až strach. Mysleli si, že prevaha noci nad dňom symbolizuje prevahu zla nad dobrom. Toho sa držali do zimného slnovratu, ktorý predstavoval začiatok novej etapy a bol znakom víťazstva nad zlom.
Stridžie dni
Predvianočné obdobie sa spájalo s množstvom rituálov a povier, ktoré ich mali od zla a zlých síl ochrániť. Najvýznamnejšími boli Stridžie dni. Začínali sa na Katarínu (25. november) a končili dňom zimného slnovratu (21. december). 25 november bol zároveň posledným dňom v ktorom sa mohlo spievať, tancovať a hodovať. Ďalším ránom začínalo pôstne adventné obdobie (jedlá sa pripravovali bez mäsa a tuku), ktoré trvalo až do polnoci Štedrého dňa. V tomto období sa nemohli konať ani svadby.
Stridžie dni vrcholili na Luciu (13. december). Chlapci si vyrábali tzv. Luciin stolček, s ktorým mohli ísť na polnočnú omšu a odhaliť všetky strigy v okolí. Na odháňanie zlých síl sa používali bylinky, mastičky, cesnak, svätená voda aj krížik z tisového dreva. Dokonca sa nosili aj masky.
Známym rituálom bolo veštenie budúcnosti počas Lucie. Dievčatá a mladé ženy si zapisovali na dvanásť papierikov mená potenciálnych nápadníkov a každý deň až do Vianoc jeden papierik spálili. Ten, ktorý zostal posledný, predstavoval meno budúceho manžela.
Zaujímavosťou bolo, že počas Stridžích dní sa nikomu nič nepožičiavalo, nepredávalo a ani nedávalo. Ktorákoľvek žena mohla byť striga a stačilo, aby z gazdovstva uchmatla steblo slamy alebo triesku, čo by domácnosti prinieslo smolu.
Tento zvyk časom nabral na intenzite až do takej miery, že bola počas Stridžích dní z dvora vykázaná akákoľvek žena. Verilo sa, že strigy sú tak šikovné, že sa do domu alebo maštale dostanú aj cez kľúčovú dierku. Budovy sa preto kropili svätenou vodou, potierali cesnakom alebo sa nad dverami urobil drevený krížik. Z rozdrveného koreňa čakanky alebo z diviačieho sadla sa vyrábali čarovné mastičky, ktoré sa nanášali na dvere domu alebo maštale. Prípadne sa pod prah domu zakopala lebka koňa alebo netopier, či ježko.
Na odplašenie stríg sa robil aj veľký hluk. Rozbíjal sa starý tanier, hrkotalo sa.
Advent: Čas duchovnej prípravy
V stredoveku zaviedla cirkev advent, ktorý z časti nahradil tieto pohanské zvyky a tradície. Niektoré z nich sa ale dostali do kresťanskej liturgie. Advent trvá štyri týždne pred Vianocami. Toto slovo pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Je teda časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. Každá z nedieľ má svoju symboliku a význam. Počas adventu sa ľudia venovali predovšetkým modlitbám, sebareflexii a prípravám na vianočné sviatky.
- 1. adventná nedeľa – nádej
- 2. adventná nedeľa – pokoj
- 3. adventná nedeľa – radosť
- 4. adventná nedeľa – láska
Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec. Ten sa v slovenských domácnostiach (kresťanských aj ateistických) vyskytuje dodnes. Veniec má štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Každá sviečka predstavuje jeden aspekt duchovného života. Veniec býva často dekorovaný ihličím, sušenými kvetmi, sušenými pomarančmi, imelom alebo vianočnými dekoráciami. Vianočný veniec si môžete kúpiť alebo jednoducho vyrobiť aj doma. Práve výroba adventného venca môže byť pekná rodinná tradícia, ktorá zároveň prehĺbi duchovné prežívanie Vianoc.
Deťom sa v tomto období často venujú adventné kalendáre. Každý deň v nich majú skryté niečo sladké – napríklad malú čokoládku, prípadne inú drobnosť – výtvarné potreby, ovocie, drobné oblečenie, malé hračky.
Deň svätého Mikuláša
Svätý Mikuláš bol biskup z Myry (dnešné Turecko), známy svojou štedrosťou a starostlivosťou o chudobných a deti. V minulosti mal deň svätého Mikuláša na Slovensku náboženský a ľudový význam.
V mnohých slovenských dedinách a mestách sa v noci z 5. na 6. decembra konali Mikulášske obchôdzky. Skupiny prezlečené za svätého Mikuláša, anjela a čerta chodili od domu k domu, kde navštevovali najmä deti. Mikuláš nosil darčeky deťom, ktoré boli počas roka poslušné a čert symbolicky strašil tie, ktoré boli neposlušné. Tento zvyk mal nielen zábavnú, ale aj výchovnú funkciu.
Deti si večer pred Mikulášom (5. decembra) nachystali svoje čisté čižmičky na okno alebo k dverám, aby im Mikuláš mohol zanechať darčeky. Tie zahŕňali ovocie (najmä jablká, orechy), medovníky, či drobné hračky. Ak boli deti neposlušné, namiesto darčekov dostali uhlie, zemiaky či cibuľu.
Tradícia svätého Mikuláša bola tiež spojená so starostlivosťou o chudobných. V dedinách často bohatší ľudia a statkári pomáhali chudobným rodinám a deťom počas tohto sviatku, čím sa symbolicky napodobňovala štedrosť svätého Mikuláša. V niektorých oblastiach sa organizovali aj Mikulášske zbierky.
Sviatok svätého Mikuláša mal aj náboženský rozmer. Na počesť svätca sa v mnohých kostoloch konali omše, počas ktorých sa zdôrazňovali jeho cnosti, ako sú štedrosť, pokora a láska k blížnym. V niektorých regiónoch bola účasť na týchto omšiach považovaná za povinnosť, najmä pre deti a rodiny, ktoré chceli prosiť o požehnanie.
Sviatok svätého Mikuláša sa na Slovensku oslavuje dodnes, pričom si zachováva veľa zo svojich pôvodných prvkov, no v modernej podobe. Mikuláš je často zobrazovaný ako starý muž v biskupskom odeve s mitrou a palicou, ktorý je symbolom láskavosti a starostlivosti o deti. Jeho úloha odmeňovať poslušné deti a "strašiť" neposlušné vďaka čertovi však zostáva stále živá.
Príprava na Vianoce: Pečenie, varenie a veľké upratovanie
Predvianočné obdobie začínalo dva až tri týždne pred Vianocami a spájalo sa s intenzívnymi prípravami.
Rodiny sa na sviatky pripravovali nielen duchovne, ale aj prakticky. V domácnostiach sa robilo veľké upratovanie. Aby bol dom čistý a pripravený na príchod Krista. Upratovanie malo aj symbolický význam – bolo to obdobie očisty, kedy sa domy zbavovali nečistôt, ale aj negatívnej energie.
Jedným z najdôležitejších aspektov príprav bolo pečenie vianočných dobrôt. Na Slovensku sa tradícia pečenia vianočných koláčov udržiava po stáročia. Typická je vôňa škorice, klinčekov alebo anízu. Základom vianočného pečenia je hojnosť. Voľakedy sa pieklo už od sv. Kataríny. Hojnosť koláčov symbolizovala hojnosť rodiny celý budúci rok.
Medzi najznámejšie patria medovníčky, ktoré sa piekli už niekoľko týždňov pred Vianocami – museli zmäknúť. Medovníčky mali slúžiť nielen ako pochúťka, ale často sa používali aj ako ozdoby na vianočný stromček. Ich výroba bola starostlivo plánovaná a vyžadovala veľkú zručnosť, pretože museli vydržať chutné a mäkké až do Vianoc.
Ďalšou tradičnou vianočnou pochúťkou sú oblátky. Oblátky sa piekli v špeciálnych formách, ktoré mali rôzne kresťanské motívy, napríklad kríž, Betlehem alebo hviezdu. Jedli sa Štedrý večer ako predjedlo - spolu s medom a cesnakom. Oblátky symbolizovali telo Krista a med predstavoval sladkosť jeho prítomnosti v našich životoch. Piecť oblátky bola významná úloha, ktorá voľakedy patrila učiteľom. Deti na začiatku adventu vyzbierali po celej dedine suroviny na ich výrobu. Pred Vianocami už hotové oblátky roznášali aj s vinšom, ktorý zložil pán učiteľ. Odmeny, ktoré za oblátky dostali, odovzdali učiteľovi.
Piekli sa aj kysnuté koláče – makové, orechové, tvarohové alebo lekvárové. V niektorých oblastiach sa robil štedrák – kysnutý koláč, ktorý bol bohato plnený vrstvami maku, lekváru, tvarohu a orechov. Piekol sa na Štedrý deň, aby bol čo najčerstvejší. Inde bola tradičná calta – akýsi predchodca vianočky.
Okrem pečenia a varenia sa pripravovali aj vianočné dekorácie. V mnohých rodinách sa vyrábali domáce ozdoby, ktoré mali osobitný charakter. Používali sa prírodné materiály ako slama, sušené ovocie alebo orechy.
Tradičnými farbami týchto sviatkov boli zelená (symbolizuje večný život), červená (symbolizuje krv Krista) a zlatá (symbolizuje vznešenosť).
Zvyky a tradície: Štedrý deň
Počas sviatočného obdobia sa nesmelo zametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie. Na zabezpečenie blahobytu sa hádzali orechy do kúta. Aby sa nikto z rodiny neobesil, nemohla sa vešať bielizeň.
Vstávalo sa skoro ráno. Ženy museli všetko navariť a muži zase nachystať vodu, drevo a obstarať zvieratá. Počas sviatkov sa už potom nesmelo pracovať.
Počas Štedrého dňa sa dodržiaval pôst a jedli sa iba bezmäsité jedlá. Pôst trval až do vykuknutia prvej hviezdy (vtedy rodina mohla zasadnúť k štedrovečernej hostine) alebo až do polnočnej omše, ktorá pôst ukončila.
Na stole musela byť naozajstná hostina – zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Nemohol chýbať cesnak, cibuľa, chlieb, vianočka a ovocie.
Pod obrus sa dávala šupina z kapra alebo minca. Zabezpečiť mali dostatok peňazí na budúci rok.
Večera začínala spoločnou modlitbou a príhovorom najstaršieho člena rodiny. Pripíjať sa muselo silným alkoholom. Gazdiná potom urobila krížik na čelo všetkým členom rodiny – pomocou cesnaku namočenom v mede. Gazda rozkrojil jablko – v strede musela byť hviezdička, aby bola rodina ďalší rok zdravá a šťastná. Kúsok z jabĺčka dal gazda každému členovi rodiny – na znak súdržnosti.
Pred večerou sa jedli oblátky s medom a cesnakom. Nasledovala kapustnica, v ktorej ale nebolo mäso alebo klobása, skôr sušené hríby alebo slivky. V niektorých oblastiach sa namiesto kapustnice jedla šošovicová polievka. Strukoviny predstavovali blahobyt. Hovorievalo sa, že rodina bude mať toľko peňazí, koľko je šošovice v hrnci.
Na stôl sa prestieralo aj pre zomrelých členov rodiny. Od večere sa nemohlo vstávať, inak dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. Preto sa všetky chody rovno naložili na stôl. Za stôl si ľudia nemohli sadať pohnevaní, museli si odpustiť.
Menej známy zvyk sa týkal slobodných dievčat. Tie za seba hádzali topánku. Ak sa špička obrátila smerom k dverám, znamenalo to, že sa dievča do roka vydá. Ak sa smerom k dverám obrátila päta topánky, ostalo dievča ďalší rok slobodné.
Tradičným chodom bol kapor alebo iná ryba. Ryba sa považovala za pôstne jedlo a zároveň sa verilo, že zjesť na Vianoce zviera, ktoré má krídla znamená, že z domu uletí šťastie. K rybe sa podával zemiakový šalát. Na stole nesmeli chýbať opekance a sladké (medovníky, kysnuté koláče a ďalšie).
Omrvinky zo štedrej večere boli posvätné a nesmeli sa vyhodiť. Používali sa ako liečebný prostriedok alebo sa venovali hospodárskym zvieratám.
Po večeri prichádzali koledníci. Najčastejšie to boli väčšie deti, ktoré spievali koledy a vinšovali. Za odmenu dostali koláč alebo jabĺčko. Vinšovalo sa veľmi srdečne. Ľudia verili, že ak druhému prajú dobro a zdravie, vráti sa im to.
Zazvonenie zvončeka po večeri dávalo deťom znamenie, že je čas presunúť sa pod stromček a rozbaliť si darčeky. U nás (a aj v množstve ďalších krajín) nosí darčeky Ježiško. Obdarovávali sa nielen členovia rodiny, ale aj služobníctvo. Dokonca aj tuláci.
Na Vianoce sa zvykli posielať pozdravy (pohľadnice). Tá prvá pochádza z roku 1843.
Nakoniec sa rodina odobrala na polnočnú omšu.
Zvyky a tradície: Po štedrom dni
Prvý sviatok vianočný sa začínal omšou skoro ráno. Chodili na ňu väčšinou iba ženy. Potom v domácnostiach pripravovali jedlo z hydiny. Opäť sa podával slávnostný obed z niekoľkých chodov. Najčastejšie to bol slepačí vývar a pečená kačka.
Celý deň sa niesol v duchu rodiny, stretávali sa jej členovia, spievalo sa. Nerobilo sa nič okrem postarania sa o zvieratá.
Druhý sviatok vianočný bol už voľnejším dňom. Varilo sa mäso, navštevovali sa priatelia alebo susedia. V tento deň sa chodilo korčuľovať. Večer sa stretávali mladí ľudia na svätoštefanskej zábave. Od Kataríny sa totiž žiadne zábavy neorganizovali.
Obdobie Vianoc sa končilo sviatkom Troch kráľov, ktorý je každoročne 6. januára.
Náboženský význam Vianoc
Vianoce a celý advent majú hlboký náboženský význam, ktorý sa sústreďuje na narodenie Ježiša Krista. Podľa viery prišiel na svet, aby spasil ľudstvo. Jeho narodenie v Betleheme je považované za splnenie prorockých predpovedí Starého zákona a za začiatok novej éry spásy. Adventné obdobie a samotné Vianoce sú pre veriacich časom prípravy, očakávania a radosti.
Advent začína štyri nedele pred Vianocami. Každá adventná nedeľa má špecifický duchovný význam:
- Prvá adventná nedeľa – Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša. Adventný veniec má štyri sviece, z ktorých sa každú nedeľu zapaľuje jedna, a práve prvá svieca je známa ako „svieca nádeje“.
- Druhá adventná nedeľa – Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“. Je to čas na rozjímanie o tom, ako žiť v mieri s Bohom a blížnymi.
- Tretia adventná nedeľa – Radosť - sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa. V mnohých kostoloch sa v tento deň mení liturgická farba zo fialovej na ružovú, čo symbolizuje radosť a oslavu.
- Štvrtá adventná nedeľa – Láska - sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista. Veriaci sú vyzvaní, aby rozvíjali lásku voči Bohu aj svojim blížnym.
Počas adventu sa v liturgii používa fialová farba, ktorá symbolizuje pokánie, prípravu a očakávanie. Je to zároveň farba kráľovského majestátu, ktorá naznačuje príchod Kráľa – Krista. Tradičné sú rotáty, skoré ranné omše, ktoré sa konajú počas adventu. Tieto omše sú venované Panne Márii a ich zmyslom je pripraviť veriacich na narodenie Krista. Slúžia sa za tmy a symbolizujú očakávanie svetla, teda príchod Krista.
Štedrý deň (24. december)
Hoci ešte stále patrí k adventu, Štedrý deň má pre kresťanov osobitný význam. Je to deň bezprostredného očakávania narodenia Spasiteľa. Večer sa tradične konajú polnočné omše (tzv. "polnočná"), ktoré sú slávnostným začiatkom vianočného obdobia. Polnočná omša je symbolom radosti z narodenia Ježiša a oslavou jeho príchodu na svet.
Štedrý deň je pre veriacich dňom duchovnej prípravy, pokoja a stíšenia, kedy si pripomínajú betlehemský príbeh, ktorý začína narodením Ježiša, odkazom na pokoru, lásku a Božiu spásu.
Prvý sviatok vianočný (25. december) – Narodenie Pána
Prvý sviatok vianočný je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, pretože pripomína narodenie Ježiša Krista v Betleheme. Tento deň je stredobodom vianočných osláv a je známy aj ako Božie narodenie. Podľa kresťanskej viery sa v tento deň narodil Ježiš Kristus, Boží Syn, v chudobnej maštali. Jeho príchod na svet znamená príchod Spasiteľa, ktorý má vykúpiť ľudstvo z hriechov.
Druhý sviatok vianočný (26. december) – Svätý Štefan
Druhý sviatok vianočný je zasvätený svätému Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Svätý Štefan bol jedným zo siedmich diakonov, ktorých apoštoli ustanovili, aby sa starali o chudobných a rozdeľovali almužny. Bol prvým kresťanom, ktorý zomrel pre svoju vieru v Ježiša Krista, čím sa stal prvým mučeníkom (tzv. "protomučeníkom"). Jeho ukameňovanie bolo priamou reakciou na jeho kázanie a svedectvo o Kristovi. Svätý Štefan je pre kresťanov symbolom odvahy a vernosti viere až do smrti. Jeho mučeníctvo zdôrazňuje, že nasledovanie Krista môže byť spojené s utrpením, ale zároveň vedie k večnému životu.
Sviatok Zjavenia Pána (6. január) – Traja králi
Sviatok Zjavenia Pána, nazývaný aj Epifánia alebo sviatok Troch kráľov, sa oslavuje 6. januára. Tento deň je spomienkou na príchod troch mudrcov (kráľov) z Východu, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa novorodenému Kristovi a priniesli mu dary – zlato, kadidlo a myrhu. Na tento sviatok sa tradične požehnávajú domy a nad dvere sa kriedou píše nápis G+M+B spolu s rokom (napríklad G+M+B 2025). Tento nápis neznamená len mená troch kráľov (Gašpar, Melichar, Baltazár), ale najmä požehnanie „Christus mansionem benedicat“ – „Kristus nech žehná tento dom“.
Vianočný stromček- symbol sviatkov
Keď sa dnes kohokoľvek opýtame na symbol Vianoc, povie nám vianočný stromček. Ten naozaj nechýba v žiadnej domácnosti. Ide ale o novodobú tradíciu. Pôvodným symbolom Vianoc bol betlehem.
Betlehemy ľudia vyrábali z papiera, vosku alebo dreva. Boli to naozaj nádherné kúsky rôznej veľkosti.
Vianočný stromček k nám prišiel z Nemecka. O tom ako sa stal symbolom Vianoc koluje niekoľko legiend. Faktom ale je, že na počiatku sa vyskytoval iba v šľachtickom prostredí. V chudobnejších domácnostiach sa na hradu nad stolom zavesil len vrcholec stromčeka. Stromček visel, pretože v malom domčeku nebolo veľa miesta.
Stromček sa zdobil na Štedrý deň a odzdoboval na Troch kráľov. Dnes už má každá rodina svoje zvyky. Niekto má doma stromček dlhšie, iný iba pár dní.
Stromček môže byť živý alebo umelý. Zdobiť ho môžeme sušeným ovocím, vyrobenými ozdobami, ale aj kúpenými. Na stromčeku nechýbajú ani svetielka a čokoládové dobrôtky. Najdôležitejšou úlohou stromčeka ale je, aby sa pod ním v správny čas objavili tie najlepšie darčeky.
Vianočné tradície naprieč Slovenskom
Na Slovensku existuje veľa spoločných vianočných tradícií, ale mnohé regióny majú svoje vlastné jedinečné zvyky a jedlá. Tu sú niektoré z nich:
-
Na východe sa často podáva kapustnica so sušenými slivkami alebo hubami, niekedy aj s rybami alebo klobásou. Kapustnica na východe býva bez mlieka alebo smotany. Medzi východniarske tradície patrí aj soľ a cesnak na stole, čo má chrániť dom pred zlými silami. Obľúbené boli aj štedráky – vrstvené koláče s náplňami ako mak, orechy, tvaroh a lekvár. Na štedrovečernom stole môže byť 12 chodov, čo symbolizuje 12 mesiacov alebo 12 apoštolov. Každé jedlo má svoj význam, napríklad cesnak a chlieb symbolizujú zdravie, ryba šťastie, mak bohatstvo. Pred večerou sa môže rodina umyť vo vode, do ktorej je vložená minca, čo má priniesť prosperitu. Východ Slovenska je známy aj tradičnými pirohmi, ktoré môžu byť plnené kapustou, zemiakmi, bryndzou alebo sladkým tvarohom. Pirohy sa podávajú ako súčasť Štedrej večere alebo ako doplnkové jedlo.
- Na strednom Slovensku sa často podáva krupicová (alebo pohánková) kaša. Tradične sa papá spoločne z jedného taniera. V niektorých dedinách sa ešte zachováva zvyk nosiť jedlo z večere na cintorín, aby ho zosnulí tiež mali. V niektorých regiónoch, hlavne na západe a severe, sa v minulosti kapor nejedol a na miesto ryby sa podávalo napríklad údené mäso
-
Na západe sa tradične pečie bratislavský rožok alebo makovník a orechovník. Niekde je zvykom stiahnuť si opasky po večeri, čo symbolizuje prosperitu a úspešný rok. Zvyklo sa aj veštiť z rozpusteného olova. Do kapustnice sa tradične pridávala aj smotana.
Vianočné trhy
Vianočné trhy majú na Slovensku dlhú tradíciu. Ich korene siahajú až do 13. a 14. storočia, kedy sa konali predvianočné trhy, na ktorých sa predávali najmä remeselnícke výrobky, jedlo a nápoje na oslavu blížiacich sa sviatkov.
Dnes sú vianočné trhy najmä miestom stretávania, ochutnávania jedla a nákupu vianočných dekorácií od lokálnych výrobcov. Nechýba dobrý punč a kapustnica. Medzi obľúbené jedlá patrí klobása, lokše (zemiakové placky) a medovníky. Organizujú sa koncerty, vystúpenia folklórnych súborov a často sú na programe aj aktivity pre deti - tvorivé dielne, vianočné predstavenia, či možnosť stretnúť Mikuláša. V mnohých mestách je súčasťou trhov aj vianočný stromček.
Vianočné trhy na Slovensku dnes fungujú najmä v mesiacoch november a december. Začínajú okolo prvého adventného víkendu a trvajú až do Vianoc, niekedy až do Nového roka. V posledných rokoch sa kladie väčší dôraz aj na ekológiu – mestá napríklad obmedzujú plastový riad a podporujú predaj v recyklovateľných obaloch.
Tie najkrajšie vianočné trhy nájdete v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Poprade, Trnave a v Trenčíne.
Ako vyrobiť adventný veniec?
Budeme potrebovať: základňu (tanier / slamený alebo polystyrénový kruh), ozdoby (podľa preferencie: ihličie, vetvičky, sušený pomaranč, klinčeky, orechy,..) sviečky
Postup: na základňu pomocou drôtika, lepidla alebo zapichovaním postupne pridávajte krátke vetvičky tak, aby ste pokryli celú základňu. Na vrch poukladajte (a podľa potreby prilepte) ozdoby podľa preferencie. Nakoniec pripevnite sviečky. Módne sú biele, používať by sa mali tradičné fialové. Dbajte na to, aby ste sviečky správne osadili a eliminovali tak riziko požiaru. Adventný veniec nikdy nenechávajte so zapálenými sviečkami bez dozoru.
Ako vyrobiť jednoduchý adventný kalendár?
Budeme potrebovať: 24 potravinových vrecúšok, špagát, lepiaca páska, fixky a 24 darčekov do kalendára
Postup: každé potravinové vrecúško pokreslíme pomocou fixiek. Ideálne môžeme nakresliť vianočné motívy ako stromček, vločku, vianočnú guľu, anjelika a podobne. Na každé vrecúško napíšeme aj číslo – od 1 po 24. Do každého vrecúška vložíme malú odmenu – sladkosť, hračku, či inú drobnosť. Pomocou špagáta každé vrecko zaviažeme. Následne pripravené vrecúška pripevníme na špagát a pomocou lepiacej pásky prilepíme na stenu.
Ako si vianočne vyzdobiť domov?
Základom je použiť to, čo doma už máte. Už od jesene sme v obchodoch zavalení dekoráciami a ozdobami. Každý nákup si starostlivo uvážte a vec domov prineste iba v prípade, že ju naozaj potrebujete – a doma naozaj nemáte. K vianočnej výzdobe tradične patrí napríklad:
- vianočný stromček
- svetielka a sviečky rôzne po byte
- adventný veniec
- veniec na dverách
- mäkké vankúše a deky
- dekorácie s vianočným motívom
- misa s ovocím (napríklad jablká alebo mandarínky)
- čečina vo váze
- a ďalšie.
Nič ale nie je povinné. Úplne postačí domáca pohoda a dobré jedlo. To je tá najvianočnejšia výzdoba na svete. Zdobte preto podľa svojich možností a vkusu. A pamätajte. Menej je niekedy naozaj viac.
Ako stráviť vianočný čas?
Všetci vieme, že Vianoce sú časom pokoja, pohody a stretávania sa s rodinou. Málokomu sa ale z Vianoc podarí urobiť naozaj krásny čas. Preto:
- Nesnažte sa o dokonalosť. Nepotrebujete mať umyté aj posledné okno alebo napečený aj šiesty druh koláčov. Rodina vás chce usmiatych a spokojných. Vianoce nie sú súťaž.
- Strážte si jedlo. Tu platí jednoduché – nájdite si zlatý stred. Je fajn si dopriať koláče – možno aj viac ako bežne. Neodopierajte si, skôr si lahodné koláčiky vychutnajte. A nerobte ani druhý extrém. Nenechajte sa ostatnými nútiť do jedla – až prežierania. Keď máte dosť, máte jednoducho dosť.
- Nevarte toho priveľa. Zemiakový šalát máme všetci radi, ale štvrtý deň už nechutí nikomu. Navarte toho tak akurát. Aby ste nemuseli vyhadzovať.
- Namiesto vyprážanej ryby skúste tú pečenú. Je zdravšia a rovnako chutná.
- Tácku s koláčmi skúste dozdobiť aj ovocím – použiť môžete hrozno, mandarínku, na mesiačiky nakrájaný pomaranč. Tácka bude farebnejšia, krajšia a vy s návštevami spapáte viac ovocia. Ovocia sa snažte ponúkať čo najviac, pomôže s trávením a zmierni ťažobu s prejedania.
- Vymyslite si rodinný rituál, ktorý bude odteraz súčasťou každých Vianoc. Nemusí byť v súlade s tradíciami. Dôležité je, aby bol váš. Napríklad môžete vždy na Vianoce raňajkovať vianočku. Alebo môžete ísť celá rodina na doobedňajšiu prechádzku alebo menšiu túru. Prípadne si každý rok všetci pozriete tú istú rozprávku.
Recept: Vianočné medovníčky
Suroviny: 150g medu, 150g cukru kryštál, 120g Hery, 2 vajcia, 1 kl sóda bikarbóna alebo kypriaci prášok, 1 kl škorica, 500g múka
Postup: Zmiešame med, cukor a heru. Necháme zovrieť. V miske zmiešame sódu bikarbónu, škoricu a múku. Medovú zmes necháme vychladnúť a primiešame do misky s medovou zmeskou. Pridáme vajíčka. Vypracujeme cesto a necháme ho oddychovať aspoň dve hodiny. Cesto vyvaľkáme na hrúbku cca 5 mm a pomocou formičiek vykrajujeme rôzne tvary. Pred pečením odporúčame potrieť rozšľahaným vajíčkom. Pečieme asi 10 minút pri teplote 175 °C. Po upečení ich potrieme rozšľahaným žĺtkom s lyžicou mlieka. Budú pekne lesklé.
Recept: Vianočné oblátky
Suroviny: na cca 130 kusov budeme potrebovať 1l mlieka, 1 kg hladnej múky, 2 žĺtky, 4 PL masla a 100 g cukru kryštál.
Postup: Do mierne teplého mlieka pridáme cukor (cukor sa v ňom musí rozpustiť). Potom pridáme rozpustené maslo. V druhej nádobe si zmiešame múku a žĺtky. Následne do zmesky postupne prilievame zmes s mliekom. Môžeme šľahať mixérom na nízkych otáčkach. Cesto necháme ideálne do druhého dňa odpočívať.
Na druhý deň si pripravíme formu na pečenie oblátok. Naše cesto by malo byť trošku redšie ako to na palacinky. Keď je forma dostatočne nahriata, polievkovou lyžicou na ňu začneme dávkovať cesto. Formu zavrieme, chvíľku podržíme a oblátka je hotová. Oblátky pred zabalením nechajte poriadne vychladnúť.
Recept: Kapustnica
Suroviny: 1kg kvasená kapusta, 400g bravčové údené mäso, 200g klobása, 300g zemiaky, 50g sušených hríbov, cesnak, bravčová masť, cibuľa
Postup: Na masti opražíme nadrobno nakrájanú cibuľku. Pridáme kyslú kapustu. Orestujeme a zalejeme vodou. Do hrnca pridáme vcelku údené mäso aj klobásu. Varíme aspoň hodinu a pol. Klobásu a údené vyberieme a pridáme zemiaky (pokrájané na kocky) a sušené hríby. Varíme až kým zemiaky nezmäknú. Mäso a klobásu pokrájame a vložíme naspäť do hrnca. Premiešame a dochutíme cesnakom, prípadne soľou, korením a červenou paprikou.
Recept: Zemiakový šalát s majonézou
Suroviny: 1kg zemiakov, 100g mrkva, 100g čerstvého hrášku, 100g sterilizovaných uhoriek, 50g cibule, 250g majonézy, 4ks vajíčka, soľ, korenie, ocot
Postup: Vychladnuté uvarené zemiaky očistíme a nakrájame na malé kocky. Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľku, hrášok, nadrobno nakrájanú uhorku a mrkvu. Uvarené vajíčka pretlačíme a pridáme do zmesky. Zmes osolíme, okoreníme a jemne podlejeme šťavou zo sterilizovaných uhoriek. Pridáme majonézu a poriadne premiešame. Podľa chuti dosolíme. Šalát necháme do druhého dňa odležať.
Recept: Vianočné opekance (bobaľky s makom)
Suroviny: 500g polohrubej múky, 1 vajce, 2PL cukor kryštál, kocka droždia, soľ, 400 ml mlieka, olej, mak, cukor
Postup: Spravíme si kvások – vlažné mlieko, cukor, rozdrobené droždie. Do preosiatej múky pridáme vajíčko, soľ a prilejeme vykysnutý kvások. Cesto spracujeme a necháme hodinku vykysnúť. Cesto následne vyvaľkáme na hrúbku asi 1cm a pomocou pohára vykrajujeme bobaľky. Tie poukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme na 250°C do ružova. Do zohriateho mlieka pridáme mak, ktorý osladíme cukrom podľa chuti. Bobaľky zmesou zalejeme a necháme chvíľku odstáť. Takto čerstvé ich položíme rovno na štedrovečerný stôl.
Ako na Vianoce ekologicky
Vianoce sú každoročne sviatkom veľkého konzumu. Pár jednoduchých pravidiel vám umožní ich stráviť rovnako kvalitne a zároveň viac ekologicky:
- Obmedzte počet darčekov. Napríklad každý dospelý dostane iba jeden darček. Pri deťoch sa sústreďte radšej na menší počet, ale kvalitnejších darov.
- Darčeky vložte do látkových vrecúšok – môžete ich používať každoročne a sú rovnako pekné ako baliaci papier.
- Napečte menej koláčov. Alebo upečte iba jeden obľúbený. Tie ostatné okoštujete a možno aj dostanete na návštevách.
- Napíšte si nákupný zoznam a v obchode sa podľa neho riaďte. Menej je viac. Vyhnite sa vyhadzovaniu potravín.
- Snažte sa pred nákupom skontrolovať aj komoru. Možno v nej nájdete trvanlivé potraviny (napríklad sušené hríby), ktoré nemusíte zbytočne kupovať znova.
- Nekupujte nové vianočné dekorácie – do domu ani na stromček. Určite ich máte doma dostatok.
- Ak sa vás na Vianoce stretne viac, varenie Štedrej večere si rozdeľte. Jeden donesie šalát, ďalší kapustnicu, vy urobíte rybu. Okoštujete tak od každého a nikto nestrávi v kuchyni zbytočne veľa času.
- Vyberte s deťmi spoločnú charitu. Každý rok s deťmi môžete vybrať neziskovú organizáciu, ktorej na Vianoce pošlete nejaké peniažky. Pokojne môže ísť aj o drobnú sumu. S deťmi môžete na túto príležitosť počas roka šetriť. Podporujte podľa toho, čo je vášmu srdcu najbližšie – deti, zdravie, zvieratká, príroda. Každá pomoc sa počíta.
Tipy na vianočné darčeky
- Žiadne dary – nie je to pre každého. Ale predstavte si, že sa dohodnete, že darčeky sa medzi širšou rodinou dávať nebudú. Medzi dospelými to väčšinou funguje. Ušetrené peniaze môžete použiť na víkendový pobyt počas roka.
- Zážitkové darčeky – kurzy, masáže, wellness, lístky do divadla, na koncert, do ZOO, jazykové lekcie, objednanie upratovačky. Ak máte väčší rozpočet pokojne aj poukaz na pobyt – v horách, v kúpeľoch alebo romantický pobyt.
- Peniaze – nech si hovoríte čo chcete, peniazmi potešíte každého. A nemusia to byť obrovské sumy.
- Jedlé dary – využiť môžete darčekové boxy od lokálnych výrobcov. Väčšinou v nich nájdete trvanlivé kvalitné veci ako alkohol, čokoládu, olivový olej, kvalitné cestoviny a omáčky, med, domáci džem. Veci, ktoré sa počas roka dajú zjesť a ešte si na nich pochutíte sú vždy dobrým darom.
Čo s nechcenými darčekmi?
Sú ľudia, ktorí milujú kupovať darčeky. A kupujú ich veľa. A možno vôbec nerešpektujú vaše nazeranie na svet alebo vaše smerovanie k tomu, čo by ste vy a vaše deti chceli a potrebovali. Niekedy ani slušné stanovenie hraníc nepomôže a títo ľudia vás nerešpektujú. Nepokazte si tým celé sviatky.
Zostaňte v pohode a poďakujte. Cieľom bolo vás obdarovať a to sa podarilo. Po sviatkoch nechcené darčeky posuňte ďalej, predajte ďalej alebo (lebo niekedy sa to naozaj inak nedá) ich vyhoďte. A nemajte výčitky svedomia.
Či už sú vaše Vianoce tradičné alebo netradičné, či ich trávite sami alebo s veľkou rodinou, myslite na to najdôležitejšie. Pokoj a pohodu. Vychutnajte si tieto magické dni dosýta. A nebojte sa vytvárať si aj nové tradície – ktoré budú špeciálne iba pre vás a vašu rodinu.