10 najnáročnejších túr v Tatrách. Trúfnete si?

Väčšinu vecí, ktoré stoja za to si treba zaslúžiť a tatranské výhľady nie sú výnimkou. Tie najkrajšie sa ukážu po najnáročnejších výstupoch. Dokážete sa s nimi vysporiadať

Pešia turistika v kopcoch s miernymi svahmi je fyzickou aktivitou vhodnou pre väčšinu z nás – chôdza je prirodzeným druhom pohybu, pobyt na čerstvom vzduchu prospieva zdraviu a príroda vplýva blahodarne aj na dušu. Pri vysokohorských túrach sa už však situácia mení. Čím sú hory vyššie, tým má ich zdolávanie bližšie k športovej disciplíne, a ak si aj nevyžaduje systematickú prípravu, tak aspoň nadpriemernú fyzickú zdatnosť. Do tejto kategórie patria aj viaceré „treky“ našich tatranských pohorí.

1. Priečne sedlo

Priečne sedlo je túra viacerými označovaná za jednu z najťažších v Tatrách. K vyššej obťažnosti prispieva, ako jej dĺžka, tak technicky náročný priechod cez Priečne sedlo, kde na vás čaká strmé stúpanie za pomoci reťazí. Trasa začína v Starom Smokovci, odkiaľ po zelenej značke pokračujete na Hrebienok, potom po červenej na Rázcestie nad Rainerovou chatou, modrou nad Rainerovu útulňu a zelenou na Rázcestie pod Húpačkami. Ďalej sa ide červenou a zelenou na Zamkovského chatu, z ktorej sa už náročnejším terénom po zelenej dostanete na Téryho chatu. Tu sa môžete občerstviť pred ďalšou, ešte náročnejšou pasážou túry, aj pokochať výhľadom na Lomnický štít, Pyšný štít a Ľadový štít. Po prestávke pokračujte zelenou a žltou značkou až na Rázcestie pod Sedielkom, odkiaľ vás žltá povedie do Priečneho sedla. Výstup tam uľahčujú reťaze, čo vyžaduje extra koncentráciu z vašej strany. No za tú sa vám sedlo odvďačí nádherným výhľadom na dvoch neohrozených kráľov tatranských vrcholov - Gerlachovský a Lomnický štít. Na spiatočnej ceste pokračujte žltou na Zbojnícku chatu, modrou na Rázcestie nad Rainerovou chatou, červenou na Hrebienok a zelenou zíďte dolu do Starého Smokovca. Celá trasa má približne 24 kilometrov, prevýšenie okolo 1000 metrov a odporúča sa len zdatným turistom. Túra je prístupná pre deti od 12 rokov s predchádzajúcimi skúsenosťami z vysokohorských túr. Náročnosť túry vám vynahradia dych berúce výhľady, dobrý pocit a veľká pravdepodobnosť zahliadnutia krásnych tatranských kamzíkov.

2. Gerlachovský štít

Gerlachovský štít je podobne náročný ako predchádzajúca trasa, no s tým rozdielom, že ho môžete absolvovať len v sprievode horského vodcu. V prípade porušenia tohto nariadenia národného parku hrozí nielen pokuta, ale môžete aj veľmi ľahko zablúdiť, keďže na Gerlach nevedú žiadne značené turistické chodníky. Sezóna výstupov je od júna do októbra, ale možná je aj v zime, kedy sa náročnosť ešte zvyšuje. Vekové obmedzenie je 12 rokov a podmienkou sú aj predošlé turistické skúsenosti. Sprievod horského vodcu je dobre rezervovať vopred.

Na Gerlach sú známe štyri trasy. Najčastejšia cesta vedie zo Sliezskeho domu, kam vás za poplatok vyvezú autom. Alternatívne si tam môžete vyšliapnuť sami, no musíte aj počítať s 1,5 hodinou naviac. Celá túra inak trvá približne 9 hodín. Zo Sliezskeho domu pokračujete na Kvetnicu, po zelenej značke okolo Velického plesa. Neskôr vľavo, nad Velickým vodopádom, cesta pokračuje už náročnejším terénom a potrebný je výstroj s istiacimi lanami. Ide sa strmou Velickou próbou a žľabom do Sedielka nad Kotlom až po Kotlový štít, kde sa už môžete pokochať aj výhľadom na samotný vrchol. Cesta na Gerlach pokračuje ešte náročnejším členitým terénom. Na vrchole vás čaká zaslúžený odpočinok a nezameniteľné výhľady, ktoré budú spomienkou na celý život. Cesta späť na tejto trase vedie Batizovským žľabom a Batizovskou próbou do Batizovskej doliny. Zostup strmým terénom často sprevádzajú padajúce kamene, preto treba byť veľmi opatrný. Pokračujete červenou značkou na Sliezsky dom, kde môžete prenocovať alebo zísť dole. Ďalšími troma trasami sú: Batizovskou próbou tam aj späť, Martinova cesta z poľskej strany a trasa cez zadný Gerlach.

3. Sedlo Prielom

Sedlo Prielom vo výške 2290 metrov leží medzi vrcholmi Divá veža a Východná Vysoká. Obťažnosť výstupu je veľmi vysoká, potrebná je kvalitná turistická výstroj i výborná kondícia a ak máte strach z výšok, túru si radšej dobre premyslite. Deti by ju mali absolvovať len od 12 rokov a s predchádzajúcimi skúsenosťami.

Trasa trvá 8 hodín, jej náročnosť spočíva hlavne v strmom výstupe na sedlo za pomoci reťazí a kovových stúpačiek. Trasa vedie z Hrebienka po červenej k rázcestiu pri Vodopádoch Studeného potoka, čo je veľmi „fotogenický“ úsek. Ďalej sa pokračuje k Starolesnianskej Poľane a odtiaľ modrou turistickou značkou dlhším, asi 2,5-hodinovým, stúpaním na Zbojnícku chatu. Po ceste môžete obdivovať Veľkú studenú dolinu a Slavkovský štít. Na Zbojníckej chate si môžete dopriať osvieženie a pokračovať ďalej po modrej do sedla Prielom. Terén je stále náročný, no cestou zahliadnete Vareškové a Dlhé pleso, čo bude iste vítanou odmenou za vašu námahu. Vrchol sa vám odvďačí výhľadom do Veľkej studenej doliny a Bielovodskej doliny. Po zaslúženom odpočinku vás čaká v celku adrenalínový zostup po reťaziach do Zamrznutého kotla vo Svišťovskej kotline, ďalej sa pokračuje na Poľský hrebeň a po zelenej k Sliezskemu domu. Zo Sliezskeho domu môžete zísť sami, alebo sa nechať zviezť.

4. Kriváň

Výstup na Kriváň (2495 m) patrí medzi náročnejšie celodenné turistické trasy s dôrazom na kondíciu. Kriváň je ikonou nielen Tatier, ale celej krajiny, dokonca sa v minulosti objavil na krátky čas aj v štátnom znaku Československa. Celá trasa trvá približne 6,5 hodiny, je vhodná pre deti od 12 rokov, ktoré sú zvyknuté na dlhšie túry. Špeciálna výstroj nie je potrebná, ale kvalitná turistická obuv je nevyhnutnosťou.

Túto túru je najlepšie začať na Troch Studničkách, kde sa vyberiete zelenou značkou, ktorá vás z tatranského lesa vyvedie serpentínovým stúpaním. Pokračujete kosodrevinovým porastom až do Krivánskeho žľabu, kde značku zmeníte za modrú, ktorá vás dovedie až na vrchol Kriváňa. Cestou sa nenechajte rozladiť množstvom turistov, lebo Kriváň je medzi nimi (právom) veľmi obľúbený. Asi 500 metrov pod vrcholom je trasa náročnejšia a pri výstupe na skaly si budete musieť pomáhať aj rukami. Na vrchole vás čaká nádherný výhľad na okolitú krajinu, Vysoké Tatry, Liptovskú Maru i neďaleké plesá. Naspäť sa vrátite rovnakou cestou.

5. Rysy

Rysy sú azda najpopulárnejšou tatranskou túrou. Taktiež patrí k náročným a odporúčaná je pre deti od 12 rokov. Nepotrebujete žiadnu špeciálnu vysokohorskú výbavu, iba kvalitnú turistickú obuv a občerstvenie. Túra začína na Štrbskom Plese, odkiaľ sa vydáte červenou turistickou značkou okolo skokanských mostíkov a cez les. Nad Popradským plesom si z ponuky značiek vyberte modrú, ktorou pokračujete v stúpaní asi hodinu. Potom odbočte vpravo na červenú, ktorá vedie na Chatu pod Rysmi. V jednom úseku sú rebríky a reťaze. Na najvyššie položenej tatranskej chate, leží vo výške 2250 metrov, si doprajte zaslúžené občerstvenie. V prípade potreby tu môžete aj prenocovať a určite nevynechajte toaletu s najlepším výhľadom na Slovensku. Chata pod Rysmi je zaujímavá aj tým, že sa jej nevyhýbajú lavíny, ktoré ju už viackrát zasypali až po strechu. Od chaty vás čaká ešte asi hodinový výstup na Rysy. Ide o nebezpečný terén a treba dávať pozor na prípadné padajúce kamene od nepozorných protiidúcich turistov. Výhľad z vrcholu je jedným z najkrajších v Tatrách a stojí za všetko vypätie. Jediné, čo ho môže trochu znepríjemniť, je množstvo turistov a hľadanie miesta na oddych na vrchole. Naspäť sa môžete vybrať aj na poľskú stranu k Morskému oku. Zostup je však náročnejší, strmý a s pomocou reťazí. A na druhej strane si musíte dohodnúť odvoz, alebo prespať a tou istou cestou sa vrátiť späť.

6. Hrebeň Roháčov

Hrebeňovka štítmi Roháčov obklopujúcich rovnomennú dolinu v Západných Tatrách patrí k najkrajším. Túra je náročná na kondíciu, ale vyskytujú sa na nej aj nebezpečnejšie úseky s reťazami. Potrebujete dobrú turistickú obuv, dostatok občerstvenia v batohu a nepremokavé oblečenie pre prípad dažďa. Trasa je vhodná pre deti od 12 rokov s dobrou kondíciou.

Túra začína na parkovisku pri chate Zverovka. Odtiaľ pokračujte po asfaltke k Ťatliakovej chate. Tu si môžete urobiť krátku prestávku pri Ťatliakovom plese a vydať sa po zelenej značke so stúpaním cez les a neskôr aj kosodrevinou. Naskytnú sa vám očarujúce výhľady na Roháče a okolitú krajinu, ktoré vás budú sprevádzať celou trasou hrebeňovky. Zo sedla Zábrať pokračuje po žltej značke ďalšie stúpanie na vrch Rákoň, odkiaľ trasa vedie na Volovec. Vrch Volovec je vysoký 2063 metrov a dá zabrať aj zdatnejším turistom. Po ňom nasleduje ešte vyšší a strmší Ostrý Roháč (2087 m). Ako už názov navráva, jeho vrchol je výrazne ostrý a výstup naň taktiež nie je z najľahších. Keďže na úplný vrchol sa dá dostať len pomocou reťazí, treba zachovať veľkú opatrnosť. Výhľad z vrcholu je na nezaplatenie - Roháčske plesá, a celú Roháčsku dolinu máte ako na dlani. Veľký pozor si musíte dávať i pri zostupe z Ostrého Roháča. Posledným vrcholom hrebeňovky je Plačlivé, po ňom už cesta iba klesá. Na rázcestí odbočte do Smutnej doliny, ktorá bude nádherným zakončením túry a dovedie vás späť k Ťatliakovej chate, odkiaľ prejdete na parkovisko k Zverovke.

7. Ľadový štít

Ľadový štít s výškou 2627 metrov je tretím najvyšším vrcholom vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa medzi Malým Ľadovým Štítom a Zadným Ľadovým štítom a jeho severná strana má časti trvalo pokryté snehom. Túra je dostupná len s horským vodcom, keďže ide opäť o mimoriadne náročnú vysokohorskú trasu, počas ktorej musíte prekonať exponovaný hrebeň. Potrebovať budete dostatok občerstvenia, bundu do dažďa, kvalitnú vysokohorskú obuv a ostatné nutné veci vám zapožičajú horskí vodcovia. Túra nie je vhodná pre deti mladšie ako 12 rokov a i pri starších deťoch najlepšie urobíte, ak sa poradíte s horským vodcom. Dĺžka trvania túry je 8 až 10 hodín a existuje viacero možností výstupu. Najčastejšou voľbou je cesta z Téryho chaty, na ktorú sa dostanete z Hrebienku. Odtiaľ pokračujete cez Kotlinu Piatich Spišských plies pod Ľadovú priehybu. Ďalej sa ide cez „ľadového Koňa,“ 20 metrový exponovaný úsek úzkych kameňov. Po prekonaní tejto náročnej časti vás očarí 360 stupňový výhľad. Uvidíte Lomnický štít, Javorové štíty a Belianske Tatry. Cesta späť vedie rovnakou trasou ako na vrchol.

8. Prostredný hrot

Prostredný hrot (2441 m) predeľuje spolu s Prostredným hrebeňom Veľkú a Malú Studenú dolinu. Štít pôsobí už na prvý pohľad neprístupne, čo mu pridáva na atraktivite. Ide o náročnú vysokohorskú túru s viacerými exponovanými úsekmi a vyžaduje si skúseného horského vodcu. Cesta trvá približne 8 až 9 hodín a potrebovať budete okrem samozrejmej prvotriednej turistickej obuvi i helmu a istiace laná, ktoré vám väčšina horských vodcov zapožičia. Aj táto trasa začína na Hrebienku, odkiaľ prejdete na Téryho chatu. Malou Studenou dolinou cez Dubkovského lávky budete stúpať až k vrcholovej stienke a cez ňu na samotný vrchol. Tam na vás čaká výhľad do celej Veľkej a Malej Studenej doliny a Lomnický štít budete mať takisto ako na dlani. Na spiatočnej ceste sa zostupuje do Malej Studenej doliny.

9. Orlia Prť (Orla Perč)

Orlia Prť je tatranská magistrála v poľskej časti Tatier, ktorá je i napriek dĺžke len 4,5 km najnebezpečnejšou a najťažšou značenou trasou v celých Tatrách. Jej prechod si už údajne vyžiadal cez 140 ľudských životov. Prvá vec, na ktorú si treba dať pozor je, aby ste ju neabsolvovali cez víkend, kedy býva preplnená. Čakanie pred rebríkmi a reťazami dokáže štandardne 7 hodín trvajúci prechod poriadne natiahnuť. Pri väčšom počte ľudí sa zvyšuje aj riziko nebezpečenstva padajúcich uvoľnených kameňov spod nôh nepozorných turistov. V každom prípade ráno vyrazte zavčasu. Potrebujete kvalitnú turistickú obuv a dostatok vody, ktorú si na trase nebudete mať kde doplniť.

Orlia Prť sa začína v sedle Zawrat kam sa dá dostať z troch smerov. Jedna z možných ciest je z parkoviska pri Palenica Bialczanska v Poľsku. Odtiaľ prejdete okolo Miczkiewiczovych vodopádov dolinou poľských plies až do sedla. Táto cesta trvá približne 3,5 hodiny. Prť je naozaj náročná, plná exponovaných častí s rebríkmi a reťazami, ale vyskytujú sa na nej aj miesta bez istenia s roklinami priamo pod vami, čo naozaj nemusí byť pre každého. Výhľad na slovenskú stranu Tatier, ale aj na poľské mesto Zakopane vás ohromí. Dole sa zostupuje do sedla Krzyzne okolo turistickej chaty pri Prednom poľskom plese, až k Palenici Bialczanska. Zostup trvá okolo 3,5 hodiny.

10. Hrebeňovka Nízkych Tatier

Nakoniec je v našom výbere táto nízkotatranská chuťovka. Nie je nebezpečná, len náročná svojou dĺžkou, budete si na ňu musieť vyčleniť pár dní. Vo výhľadoch však ničím nezaostáva za tými vysokotatranskými, dokonca ich možno aj prekonáva a určite sa zaradí medzi najkrajšie túry, na akých ste kedy boli. Celá trasa je dlhá takmer 100 kilometrov. Môžete tu prejsť zo západu na východ, alebo opačne – podľa toho, z ktorého smeru sa potom unavení dokážete ľahšie vrátiť domov. Túru je najlepšie naplánovať na 4 dni s nocľahmi v útulniach, na chatách, alebo v stane. Potrebujete turistickú obuv a teplý, nepremokavý odev pre prípad nepriaznivého počasia. Hrebeňovka je vhodná aj pre staršie deti s dobrou kondíciou. Trasa začína v Telgárte, kam sa dostanete vlakom aj autobusom a končí na Donovaloch, odkiaľ sa taktiež pohodlne dostanete autobusom. Po ceste vás čakajú nezabudnuteľné výhľady, prekrásna príroda a veľa zážitkov. Medzi vrcholmi, ktoré postupne dobyjete budú Krúpové sedlo, Chopok, Dereše, Chabenec, Veľká Chochuľa, Zadná hoľa, Veľká Vápenica a Kráľova hoľa.

Čo robiť v núdzi

V prípade problémov počas túry v ktorýchkoľvek slovenských horách môžete, podľa situácie, zavolať na jednu z nasledovných tiesňových liniek:

• Horská záchranná služba: 18 300
• Vrtuľníková zdravotná záchranná služba: 18 155
• Všeobecná núdzová linka pomoci: 112

Udať je potrebné meno, popis nehody (miesto, čas, závažnosť), počet zranených, stav počasia a možnosť pristátia vrtuľníku. Takisto je potrebné zachovať chladnú hlavy a vypočuť pokyny záchranárov.